Marek Vadas v Kamerunu. Foto: Archiv Marka Vadase
Marek Vadas v Kamerunu. Foto: Archiv Marka Vadase
Marka Vadase jsem poznala na křtu jeho knihy Léčitel, která tehdy vycházela v českém vydání v roce 2014. Kniha je plná baladických povídek zachytávajících prostředí a atmosféru Kamerunu. Léčitel svého čtenáře přenese hluboko do drsných a spirituálních tajů, které si místní lidé střeží, a ve které stále věří. Kniha získala ocenění Anasoft litera a oslavuje již páté vydání. Není ovšem jedinou autorovou prózou. Krom jiných mohu jmenovat Prečo sa smrtka smeje, Čierne na čiernom nebo Útek. My se nyní zaměříme na oblast, do které se podaří proniknout jen málokomu. Nativní náboženství v partikulárních oblastech Kamerunu Marek Vadas odkrýval postupně. Některé projevy víry byly zjevné na první pohled, u jiných bylo zapotřebí dlouholeté důvěry místních obyvatel.

 


 

Kolik let jezdíš do Kamerunu?

Dvadsať. Prvýkrát som cestu do Gabonu a Kamerunu absolvoval ako novinár v roku 1997.

 

Přijali tě místní po tolika letech nebo si pro ně stále „white man“, který přijel z bohaté civilizace?

Na vidieku sú ľudia veľmi priateľskí a príjmu medzi seba každého, kto nemá predsudky a nespráva sa povýšenecky. Majú radosť, keď sa s nimi človek rozpráva, ochutná ich jedlá či vypije s nimi bandasku palmového vína. Na trhovisku sú radi, ak si vyberiete práve ich tovar. Ale farbu pokožky zvlášť neriešia, vidia že ste človek ako oni a nie biznismen medzinárodnej firmy, ktorý by sa u nich nikdy nezastavil.

 

Jaká panuje v Kamerunu představa o životě v Evropě?

To je individuálne a závisí to od vzdelania. Všeobecne si Európu predstavujú ako nablýskanú kulisu filmov, ktoré vidia v televízii. Ľudia so školami a prístupom k internetu však vedia aj o hospodárskej i utečeneckej kríze. Všeobecne o nás vedia zo správ viac ako my o nich.

 

Jak moc se Kamerun změnil?

Na prvý pohľad sa mestá výrazne „zcivilizovali“. Pribúdajú asfaltky, miznú pouliční predavači a vznikajú supermarkety, opravuje sa alebo vzniká kanalizácia, objavili sa smetiarske autá, ktoré odvážajú smeti. Na druhej strane odpadu pribúda, pretože banánové listy, do ktorých sa predtým balilo jedlo už nahradili mikroténové sáčky. Predtým mestá páchli hnilobou, dnes spálenými plastami. Mobilnou sieťou sú pokryté hory aj pralesy a telefóny zmenili ráz vidieka. Vytratilo sa večerné stretávanie pod košatými stromami v strede obce a spoločné rozhovory.

 

Na kolik se změny týkají náboženství?

V pomerne izolovaných horách na severozápade krajiny, kde trávim najviac času, zostali tradície veľmi silné. Aj keď si tu kresťanstvo vydobylo vplyvné postavenie, stopy pôvodnej viery poľahky objaví aj náhodný turista. Ľudia sa tu riadia dvoma kalendármi, okrem nám známeho je tam aj ich tradičný s osemdňovými týždňami, ktorý určuje rytmus trhov a obradov. Při pohreboch i iných príležitostiach vychádzajú do ulíc juju – ľudia v maskách, reprezentujúcich duchovné a prírodné sily. Okrem tradičných katolíckych a evanjelických kostolov tu nájdete množstvo modlitební najrôznejších kresťanských odnoží a ich popularita rastie. V kostoloch sa tancuje, bubnuje, smeje, lieči a vyháňajú sa démoni. Veľmi často sú ľudia zároveň kresťanmi i animistami. Svoju vieru prežívajú veľmi intenzívne.

Juju (ľudia v maskách) počas výročného rituálu. Foto: Marek Vadas
Juju (ľudia v maskách) počas výročného rituálu. Foto: Marek Vadas

 

A co pověrčivé fámy, víra v nadpřirozenou moc?

Bohyňa vôd Mami Wata žije na pobreží oceánu, v jazerách, riekach i potokoch a niektoré miesta sú obzvášť nebezpečné. Ak by ste sa napríklad chceli ísť pozrieť k vodopádu Mbim, miestni by vám asi ukázali cestu, ale je veľmi nepravdepodobné, že by tam šli s vami. Bohyňa je totiž nevypočítateľná, človeku často aj pomôže, ale na oplátku od neho potom žiada aj životy jeho blízkych… Aj noviny sú plné bizarných príbehov, žena sa napríklad premenila na hada a uškrtila milenca aj jeho rodinu, distingvovaná žena vystúpila na námestí z auta, vyzliekla sa a znásilnila mentálne retardovaného bezdomovca, čo súvisí so získavaním energie pre čiernu mágiu, ľudia stretávajú dvojníkov svojich zosnulých blízkych, strácajú sa deti, objavujú sa mŕtvoly bez kvapky krvi, muž zabíjal prevtelený do leoparda…

 

Které projevy a fenomény původní víry si zaznamenal při svých návštěvách?

Při dlhšej ceste mimo veľkomesto sa im nedá vyhnúť. Na juhu v blízkosti dažďových pralesov sú populárni Ľudia ibogy1.Tabernanthe iboga je tropický keř vyskytující se v západní a centrální Africe. Iboga je známa pro své stimulující účinky. Při požití ve větších dávkách vyvolává halucinace a vize. Pomocou tohoto halucinogénneho koreňa sa každú sobotňajšiu noc rozprávajú s predkami. Natretí nabielo sa počas celonočného obradu pýtajú mŕtvych na riešenia problémov. Kontakt s predkami je základom tradičnej viery prakticky v celom Kamerune. Na severozápade sa pochováva dvakrát a pohreb je najväčším sviatkom. Po klasickej poslednej rozlúčke sa ďalší pohreb koná presne o rok a to s rovnakou slávou. V minulosti sa při tejto príležitosti hrob vykopal a mŕtvemu bola odstránená lebka, ktorá sa potom uchovávala v svätyniach.

 

Potkáváš stále domorodé léčitele?

Vo vnútrozemí a mestách sa pomaly vytrácajú, no v niektorých oblastiach ich nájdete na každom kroku. Najviac ich je v okolí vulkanického pásu na kamerunsko nigérijských hraniciach. Napríklad v Oku alebo Kumbe (Banso) by som ich ani nespočítal.

Liečiteľ z pohoria Mandara. Foto: Marek Vadas
Liečiteľ z pohoria Mandara. Foto: Marek Vadas

 

Jak se jim dnes daří?

Mne sa to ťažko posudzuje vo všeobecnosti, pretože v poslednom čase navštevujem takmer výhradne severozápad. V tejto oblasti majú naďalej významné postavenie a starajú sa nielen o liečenie jednotlivých chorôb, ale aj o psychické zdravie celej komunity. Při riešení problémov určia vinníka, ktorý je zodpovedný za chorobu alebo nejakú ujmu. Ten potom prosí postihnutého o odpustenie. Z nášho pohľadu čudný spôsob, ale liečiteľ dobře pozná vzťahy v komunite a je dobrým psychológom. Vďaka nemu sa urovnávajú spory a vzťahy sa očisťujú.

 

Mohl bys uvést příklad na jednom z nich?

Liečiteľov je strašné množstvo, každý pracuje trochu ináč, s inými pomôckami a venuje sa svojmu „odboru“. Niekto sa špecializuje napríklad na ženské problémy, iný na duševné poruchy, ďalší na zlomeniny atď. Niekto veští budúcnosť, iný ju vie ovplyvňovať. Popritom väčšina z nich samozrejme dokáže ochrániť človeka pred zlými silami. To je aj najčastejšia požiadavka ich klientov. Najdlhšie sledujem kráľa z Nyenjei, ktorý sa špecializuje na pohybové problémy a lieči ľudí z ochrnutia. Pomocou mletej kôry a bylín, ktoré vtiera do miniatúrnych zárezov na tele a pomocou laicky vyzerajúcej fyzioterapie. Nikdy to neštudoval, správny spôsob liečby vidí v snoch.

Fon (kráľ) z Nyenjei, čo lieči ochrnutych. Foto: Marek Vadas
Fon (kráľ) z Nyenjei, čo lieči ochrnutych. Foto: Marek Vadas

 

Co je podmínkou pro to, aby se dnes místní šaman uživil?

Úspešnosť liečby. Ak by sa mu nedarilo zbavovať ľudí chorôb, nepomohla by mu žiadna reklama. Miestni ich služby využívajú aj vtedy, keď majú nemocnicu za rohom.

 

Pro jakou medicínu si místní chodí k léčitelům a pro jakou do nemocnice?

Nemocnice sú pre väčšinu miestnych veľmi drahé a zavítajú tam až při vážnych stavoch. U liečiteľov nájdu prírodné lieky na najčastejšie choroby – chininovník a citrónovú trávu na maláriu, bylinky na črevné a žalúdočné problémy, bolesti, horúčky…

Liečiteľ. Foto: Marek Vadas
Liečiteľ. Foto: Marek Vadas

 

Kde vnímáš hranici mezi léčitelem a šarlatánem?

Navštívil som ich desiatky a samozrejme sa našli aj takí, ktorí to berú jako zárobkovú činnosť. Liečiteľ podľa tradície je ten, kto dáva svoje schopnosti pre dobro komunity, často dokonca neberie za svoju prácu odmenu, pretože verí že v opačnom prípade by stratil svoje nadanie. U väčšiny je poplatok dobrovoľný, takzvané vyčistenie stola. Ide o drobné peniaze, rôzny tovar alebo sliepku. Nie je výnimkou, ak liečiteľ pošle pacienta s jeho problémom za svojím kolegom. Šarlatán je ten, kto sa podujme riešiť problém, na ktorý sám nestačí.

 

Co se ti na kamerunské společnosti líbí?

Veľmi silné rodinné vzťahy a súdržnosť spoločenstva. V kráľovstvách kráľ a rada starších napríklad rozhodujú všetky súdne spory. Používajú pritom najrôznejšie pomôcky – posvätný kameň, na ktorom sa nik neodváži klamať, korytnačky ukazujúce na vinníka, kraby odhaľujúce minulosť a podobne. Tresty sú rôzne, často je to len priznanie viny, alebo nápoj vyvolávajúci zvracanie, ale najväčším trestom, udeľovaným při tých najzásadnejších previneniach, je vyobcovanie z komunity. Bez rodiny a pomoci svojho kmeňa človek skutočne prichádza o všetko.

 

Setkal ses s případem obvinění z čarodějnictví?

Sú ich plné noviny. Obvinenia padajú prakticky všade – na školách, trhoch, futbale, ale najčastejšie sa nimi končia susedské spory. Čierna mágia, pri ktorej je základnou črtou úmysel niekomu uškodiť, sa často spája s bežnými kriminálnymi praktikami ako travičstvo alebo podpaľačstvo. Trestný zákonník Kamerunskej republiky z roku 2000 sa zaoberá čarodejníctvom v samostatnom článku, podľa ktorého „bude potrestaný odňatím slobody od dvoch do desiatich rokov a pokutou až do výšky 100 000 frankov každý, kto využije čarodejnícke a veštecké praktiky s úmyslom porušiť verejný poriadok a pokojné súžitie, alebo poškodiť majetok alebo šťastie druhých osôb.“

 

Co si o čarodějnictví myslíš?

Neodvažujem sa vyslovovať jednoznačné súdy. Každá moc sa dá zneužiť a každý čarodejník, ktorý dokáže klienta ochrániť pred zlými silami, vie rovnako dobre aj uškodiť. U nás si podobné veci vysvetľujeme ako povery vychádzajúce z nevedomosti domorodcov. No, existujú stovky rokov a viera v ich silu je hlavný dôvod, prečo fungujú. Veľa kúziel je predovšetkým psychologickou záležitosťou, alebo majú racionálne vysvetlenia. Občas som pocítil mrazenie alebo bezradnosť. A ľútosť, že sa nám nepodarí tieto veci spoznať a porozumieť im.

 

Tvé knihy nejen popisují život v Kamerunu, ale samotný vypravěč svým stylem vyprávění nutí čtenáře pochopit odlišnou mentalitu Kamerunců.

Neviem, či som kompetentný zadefinovať mentalitu Kameruncov. O to viac, že v krajine žije tristo národov. Ja som si vyberal to, čo bolo pre rozprávača najvhodnejšie. Imponuje mi akýsi zvláštny druh dôverčivosti, ktorý sa ľahko dá zneužiť. Každú informáciu berú ako hotovú vec a nič im nie je čudné ani na tých najbizarnejších správach v novinách. Preto sa ani môj rozprávač nečuduje a existenciu duchov či snových preludov berie jako hotovú vec.

Výročná slavnost v Oku. Foto: Marek Vadas
Výročná slavnost v Oku. Foto: Marek Vadas

 

Bylo to tvým cílem nebo už uvažuješ jako Kamerunec?

Nie som taký domýšľavý, aby som svoje písanie považoval za africké. Do tamojších tradícií a spôsobu uvažovania môžem nahliadnuť a inšpirovať sa ním, ale nepodarí sa mi rovnako myslieť. Snažím sa využívať ľudový štýl rozprávania, ktorý občas postráda našu logiku i linearitu, ale témy a problémy aj v tejto exotickej kulise zostávajú všeobecné.

 

Tvá poslední kniha výrazně odrážela aktuální otázku migrací a uprchlíků, domníváš se, že té nejmladší generaci bude chybět soucit a rozpoznání předsudků a stereotypů?

Neviem, či je to domnienka, obava alebo realita, ale mám pocit, že svet stráca rozum a pud sebazáchovy.

 

O čem bude tvá nová kniha? Co tě k ní inspirovalo?

Rukopis mám odovzdať v lete a zatiaľ to vyzerá tak, že atmosférou zostanem verný knihám Liečiteľ a Čierne na čiernom. Ak ho dokončím, texty budú viac vzájomne prepojené a budú sa točiť okolo vzťahových problémov.

 

 


Varování:
Uvedený text včetně přiložených fotografií se nesmí jakkoliv šířit bez svolení jejich autorů. V opačném případě se dopouštíte porušení zákona o Autorských právech a právech souvisejících s právem autorským (Předpis č. 121/2000 Sb.).

References
1 Tabernanthe iboga je tropický keř vyskytující se v západní a centrální Africe. Iboga je známa pro své stimulující účinky. Při požití ve větších dávkách vyvolává halucinace a vize.

Veronika Vopelková vystudovala bakalářský obor Teorie kultury na FF UK a magisterský program na Ústavu Etnologie FF UK, kde zaměřila svoji pozornost na studium afrických kultur, historie a především původního náboženství. V roce 2015 uskutečnila etnologický výzkum v Severozápadní provincii Kamerunu, kde nasbírala více než sto dotazníků s obyvateli Kedjom Keku a vedla řadu rozhovorů s lokálními autoritami. Mezi ústředními tématy se objevilo: čarodějnictví, víra v duše předků související s častými oslavami smrti a tradiční léčitelství.

Poslední příspěvky od autora